nedeľa 18. februára 2018

Jana z Arku


V 20. rokoch 15. storočia bolo Francúzsko v hlbokých sračkách. Francúzsko a Anglicko boli v strede 100 ročnej vojny, ktorá začala v roku 1337, a francúzski rytieri dostávali náklad od tvrďáckych britských skurvysynov ako napríklad Edward Čierny princ alebo John Talbod. Rebelujúce provincie, dišputy o nástupníctvo, britská taktika spálenej zeme a taká maličkosť, ako Čierna smrť, naozaj nepomáhali. Napriek tomu, práve v momente, keď veci pre zápasiacich Francúzov nemohli vyzerať pochmúrnejšie, objavilo sa spasenie v najnepravdepodobnejšej podobe - šestnásťročnej negramotnej farmárky s menom Jana z Arku.

Jana bola tvrďácka, bojovná ženská, ktorá nakopávla rozkroky po Paríž v jej krátkej ale neskutočne úspešnej kariére vojenskej veliteľky a Rytierky Francúzska - aj keď mám potrebu vám povedať, že definitívne nebola sexi nemravná bojovná ženská, akú bežne vidíte vo filmoch a videohrách oblečenú v podstate v ničom, pretože Jana bola taktiež zasraná čistá katolícka svätica, vy zasraní úchyláci. Bola to tvrdá, zbožná, bohabojná križiačka, ktorá by ani len nezaváhala a rozbila by vám hlavu hrdzavou tyčou, ak by ste stáli medzi ňou a oslobodením jej domoviny od cudzej invázie.

Jana si jedného dňa len tak vykračovala po svojej farme, rozmýšľajúc nad tým, aký veľký dostávajú Francúzi náklad, keď z ničoho nič z neba zostúpil patrón všetkých tvrďasov archanjel Michael a povedal jej niečo ako "Hej, potrebuješ si zohnať meč a začať nakopávať zadky." Ona odpovedala niečo ako "jasné kámo, ale povedz mi, čo konkrétne mám akože spraviť?". Michael jej ukázal prísne tajný gangsterský pozdrav, povedal jej aby ho išla ukázať princovi Charlesovi VII a potom aby si vyžiadala, nech jej Charles prenechá velenie armády. A keďže sa celkom tešila na sekanie nepriateľských vojakov (a určite nechcela pokúšať Boha), vyskočila Jana na koňa a letela za svojim cieľom rozbíjať britské tváre. Ocitla sa teda na Charlesovej rohožke, ukázala mu tajné gangsterské gesto, potriasla si sním ruku tak, ako jej ukázal Michael, a povedala mu "Hej, Boh mi povedal, že by si mi mal dať na starosť tvoje armády a nechať ma zničiť tých zasraných Britov, ktorí tu pobehujú a ničia naše veci." Charles nevedel, čo má na to povedať, a tak ju posadil na koňa, dal jej brnenie a vyslal ju zosielať smrť na hlavy nepriateľov.

V tomto momente v histórii bola francúzska pevnosť Orleans okupovaná v štýle Stevena Segala Britmi už niekoľko mesiacov a chystala sa čochvíľa kapitulovať. Vojaci boli demoralizovaní, zásoby už takmer neexistovali a britskí vojaci si to užívali a obrancom sa pravidelne vysmievali. Keď Jana dorazila na miesto, okamžite sa rozhodla, že bude viesť svojich vojakov v priamom útoku proti nepriateľskému táboru a opevneniam, ktoré obkolesovali mesto. Chalani, ktorí velili francúzskym silám v Orleans, neboli úplne v pohode s tým, aby im rozkazovala tínedžerka bez bojových skúseností, ale keď sa snažili protestovať, proste im dala jedno za ucho jej päťkilovou oceľovou rukavicou, povedala im, aby sa nesprávali ako ženské, skopla ich z opevnenia do rieky a pripravila svoj útok. Osobne išla k prvým líniám, povedala príhovor taký inšpirujúci, že by sa z neho William Wallece krvavo rozplakal a vyslala svojich mužov rozbíjať tváre. Francúzi začali nakopávať zadky všade naokolo, obsadzovali jedno opevnenie za druhým, zničili nepripravené anglické armády a počas len ôsmych dní ukončili obliehanie Orleans a zničili britských okupantov.

Tu  sa však Jana nezastavila. Keďže si už vydobila rešpekt jej generálov a jej mužov, pokračovala v útoku, trhajúc rite skrz francúzsku krajinu v štýle Blitzkrieg 1429-Edition a pomocou karate sekajúc britských veliteľov na kusy až po údolie rieky Loire. Kampaň vyvrcholila v Bitke pri Patay, kde 1 500 francúzskych rytierov v ťažkom brnení znieslo zo zemského povrchu 5 000 britských lukostrelcov a pešiakov, zatiaľ čo stratili len 100 svojich mužov. Toto bolo prvé pozemné francúzske víťazstvo vo vojne a otvorilo cestu pre Janiných mužov k obsadeniu mesta Reims a korunovácii Charlesa VII ako oficiálneho Kráľa Francúzska.

Jana, nakopávajúca rite

V tomto momente sa Jana chcela vrátiť naspäť k nakopávaniu rozkrokov, ale zasraná hipisácka mierová dohoda jej v tom na chvíľu zabránila. Po zime strávenej riešením intríg na kráľovskom dvore a podobných sračiek spustila Jana kampaň na obsadenie Paríža, ale bola zajatá počas toho, ako bránila mesto Compeigne. Ako každý dobrý veliteľ pri ústupe rozkázala svojim mužom, aby sa stiahli a zostala na bojisku ako posledný rytier, ale keď chcela ako posledná opustiť bojisko spadla z koňa a zajali ju. Zo svojej cely sa pokúsila niekoľkokrát ujsť, pričom v jednom z pokusov skočila z 20 metrovej veže, ale nakoniec ju previezli na britské veliteľstvo, kde sa o nej malo rozhodnúť. Briti ju obvinili z čarodejníctva, predviedli divadielko so súdom a upálili ju na hranici ako heretičku, čo je asi jeden z piatich najtvrďáckejších spôsobov ako môže niekto zomrieť.

Hneď ako britskí kňazi skončili s popravou, samotný Ježiš zostúpil z nebies na bielom lietajúcom Pegasovi/jednorožcovi a povedal niečo ako "Pre Kristove rany, chalani, tiež mám rád upaľovanie čarodejníc ako každý, ale teraz ste to seriózne pokurvyli, viete o tom?". Potom sa ukázal pápež vo svojom nepriestrelnom Papamobile a povedal mu "sorry Ježiš, postarám sa o týchto kokotkov." Pápež usporiadal legitímny súd, zrušil Janine odsúdenie za herézu, vypustil zo svojich rúk blesky a dobil svojim magickým pápežským klobúkom zasranov, čo mali Janinu smrť na svedomí. Pápež neskôr Janu blahorečil a nakoniec vyhlásil za svätú Janu z Arku.

Jana bola tvrďácka veliteľka, pretože sa nezajebávala čakajúc na to, čo sa stane - proste vyslala svojich hardore rytierov do akcie všade po Francúzsku, aby napichávali zasranov na svoje kopije a rozbíjali lebky ako hyperaktívny feťák hrajúci Whack-a-Mole. Nebola to veliteľka, ktorá by vysedávala v pozadí, zatiaľ čo by si všetci ostatní nechali odsekávať končatiny - počas vojny ju zasiahli šípom do hrude, kušou do nohy a tiež jej prilbu rozštiepila zasraná delová guľa počas toho, ako liezla po obliehacom rebríku (a bola tak skurvene tvrďácka, že to proste rozchodila a pokračovala v akcii). Taktiež dostala Mega 4x Multiplier bonusové body za to, že je pravdepodobne jediný človek v histórii, ktorý bol upálený na hranici A ZÁROVEŇ vyhlásený za svätého. A, skoro som zabudol, ak je toto pre vás málo, tak bojovala s legendárnym Svätým mečom (+5 proti diabolským príšerám, dvojitý demage proti Nemŕtvym, +2 k paladinovým schopnostiam), ktorý našla pochovaný za oltárom v starobylej Kaplnke svätej Kataríny v Chinone. Samotný Boh jej vo vízii povedal, kde je meč ukrytý a ona ho proste vykopala. Ak toto nieje reálna verzia Tolkienovského príbehu, tak neviem čo iné.

Pre zhrnutie, počas jedného roku Janinej bojovej akcie, známej u svojich priateľov a nepriateľov len ako "La Pucelle" (Panna), bola viac úspešná a vyhrala viac víťazstiev ako akýkoľvek iný francúzsky veliteľ v tejto vojne a v procese inšpirovala celý národ, aby sa postavil proti nepriateľovi. Jej snahy započali obrat v storočnej vojne a keď vojna v roku 1453 skončila, britské vojská boli kompletne vytlačené z Francúzska. Žila rýchlo, zomrela mladá (mala len devätnásť keď ju popravili) a nechala za sebou dedičstvo, na ktoré sa spomína dodnes. Jana bola tvrďas najvyššieho kalibru.


Tento blog je prekladom originálneho blogu Badass of the Week a je zverejnený s dovolením pôvodného autora, Bena Thompsona, za čo mu ďakujem. Pôvodný blog

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára